Biografia
Daniela Dluhošová
Poprad – Słowacja
Daniela Dluhošová urodziła się i mieszka w Popradzie na Słowacji, u stóp malowniczych Tatr Wysokich. Po ukończeniu studiów uniwersyteckich w 1993 roku całą swoją karierę zawodową poświęciła administracji publicznej. Jej wejście w świat fotografii rozpoczęło się dziesięć lat temu, w wieku 50 lat, dzięki przyjacielowi, który przekazał jej znaczną część swojej wiedzy. Fotografia jest dla niej chwilą relaksu i wytchnienia od codziennych obowiązków.
Jej wielką pasją są konie i wszystko, co jest z nimi związane. Obecnie pracuje jako asystentka trenera koni i jeźdźców sportowych, Jiříego Valiski. Od ośmiu lat dokumentuje treningi i zawody za pomocą nagrań wideo oraz fotografii. W swojej pracy preferuje aparat Sony Alpha A6000, lekki i szybki bezlusterkowiec, który – jej zdaniem – idealnie sprawdza się podczas długich dni zdjęciowych, a także korzysta z oprogramowania znacznie ułatwiającego pracę. Zajmuje się również fotografią uliczną oraz fotografią artystyczną. Choć fotografia kolorowa ma swoje zalety, preferuje czerń i biel ze względu na jej zdolność oddawania ekspresji i atmosfery kadru. Lubi podróżować, przebywać na łonie natury, a Praga jest jednym z jej ulubionych miejsc do fotografii ulicznej. Jej filozofię artystyczną oddaje cytat Marka Twaina:
„Nie możemy polegać na naszych oczach, gdy nasza wyobraźnia jest nieostra.”
Projekt Visio Mentis
Tropea 1-7 sierpnia 2026
Muzeum Diecezjalne – Tropea 2026
The Project
„Dialog”
Co tak naprawdę oznacza dialog?
Dla Danieli Dluhošovej dialog to nie tylko wymiana słów. To coś głębszego: forma wzajemnej obecności, wyrażana poprzez spojrzenia, gesty, uwagę i wspólne milczenie.
W projekcie Dialog, prezentowanym na Visio Mentis Tropea 2026, autorka zastanawia się nad wartością relacji w społeczeństwie coraz bardziej zdominowanym przez komunikację cyfrową. Smartfony, sieci społecznościowe i technologia pozwalają nam pozostać w stałym kontakcie, ale często ograniczają czas poświęcany na prawdziwe spotkania i autentyczne słuchanie.
Zdjęcia zebrane w tej serii ukazują ludzi komunikujących się na różne sposoby. Niektórzy dzielą się chwilami bliskości i współudziału, inni zdają się być pogrążeni w osobistej refleksji. Obok relacji międzyludzkich, wyłania się centralny element twórczości Danieli: relacja ze zwierzętami, zwłaszcza końmi.
Na tych zdjęciach koncepcja dialogu nabiera jeszcze bardziej intensywnego wymiaru. Między ludźmi a zwierzętami nie istnieją słowa, jednak komunikacja opiera się na zaufaniu, wrażliwości i wzajemnym poznaniu. Spojrzenie, pieszczota czy zwykła obecność mogą przekazać o wiele więcej niż rozmowa.
Autorkę fascynują momenty, w których emocje rodzą się spontanicznie. Każde zdjęcie wynika z pragnienia uchwycenia niepowtarzalnej chwili, gdy coś dzieje się między ludźmi lub między człowiekiem a otaczającym go światem.
Dialog zachęca nas zatem do zwolnienia tempa i uważnej obserwacji tego, co często pomijamy. Przypomina nam, że kontakt międzyludzki wciąż stanowi jedną z najgłębszych potrzeb naszego istnienia i że nawet w dobie nieustannej komunikacji, najcenniejszym darem, jaki możemy ofiarować innym, jest nasz czas i nasza obecność.
Projekt Visio Mentis
Catanzaro Ex Stac, 19–29 marca 2026
Palazzo delle esposizioni Ex Stac Catanzaro 2026
The Project
„Filmowa inspiracja Catanzaro”
W marcu 2025 roku Daniela Dluhošová z wielkim zaszczytem wzięła udział w projekcie Visio Mentis pod auspicjami Pixel Photo Magazine. Wydarzenie odbyło się w sugestywnej przestrzeni wystawienniczej Ex Stac w Catanzaro we Włoszech. Zaproszenie Marcella Pitardiego do udziału i podzielenia się własną percepcją oraz emocjami z fotografami z całego świata było dla niej ogromnym wyróżnieniem.
Po przybyciu na wernisaż była głęboko poruszona i dumna, że znalazła się w tak starannie dobranym gronie, również dzięki pięknu samego budynku i wrażliwej aranżacji wystawy. Wraz z przyjacielem pozostała w Catanzaro dłużej, niż planowała, oczarowana historyczną częścią miasta, architekturą i atmosferą. Przez pięć dni błąkali się z aparatami po wąskich uliczkach starego miasta, mając wrażenie, jakby znaleźli się w starym filmie. To właśnie w tych chwilach powstały fotografie, którymi pragnie podzielić się z odbiorcami jako pamiątką godzin spędzonych w tak inspirującym miejscu.
Projekt Visio Mentis
Catanzaro Ex Stac, 15–22 marca 2025
Palazzo delle esposizioni Ex Stac Catanzaro 2025
The Project
„Konie, sukcesy i porażki”
W 2017 roku Jiří Valiska, trener sportowych dżokejów oraz koni skokowych, zaproponował jej współpracę w swojej stajni. Współpraca polegała na realizacji nagrań wideo podczas zawodów i treningów, a ona przyjęła tę propozycję z wielkim entuzjazmem. W tym czasie miała okazję lepiej poznać niezwykłe piękno koni oraz cały świat jeździectwa.
Podczas fotografowania stara się uchwycić radość zwycięstwa, ale także rozczarowanie porażką, emocje i zachowanie koni w różnych sytuacjach. W ten sposób staje się świadkiem zarówno sukcesów, jak i niepowodzeń. Przeżywanie tych chwil i opieka nad końmi jako towarzyszami sportu i życia uczą młodych jeźdźców, ale także nas, dorosłych, jak stawać się lepszymi ludźmi:
„To, co dajesz, wraca do ciebie.”
Dlatego właśnie poświęca tej pracy tak wiele miłości i pasji.
Więcej zdjęć autorstwa Danieli Dluhošovej
Jestem zaszczycona i szczęśliwa,że moje fotografie pojawiły się w gronie tak wielu wybitnych artystów w pięknym i historycznym miejscu jakim jest Tropea. Bardzo dziękuję i to ogromne wyróżnienie !
Agnieszka Kołodziejska
Quando vedi le tue foto stampate, grandi, luminose, esposte in una mostra internazionale, le senti come se vivessero indipendentemente da te. Non ho parole per descrivere l’emozione di vedere la reazione dei visitatori, il loro apprezzamento. E non posso che ringraziare Marcello Pitardi per aver ritenuto la mia storia degna di essere presente qui. Io spero solo di suscitare un po’ delle emozioni vissute. Il libro della mostra è un valore aggiunto che rende permanente la bellissima sensazione vissuta con l’esposizione! La presenza degli altri autori, la descrizione dei loro progetti, apre finestre di esperienze possibili e territori fotografici da esplorare. Un grande insegnamento collettivo!
Francesca Papaianni
Ráda bych se podělila o své zkušenosti a dojmy z výstavy Visio Mentis v Catanzaro. Tato výstava spojila práci fotografů z různých koutů světa. Marcello Pitardy a jeho tým svoji práci odvedl dokonale. Tuto výstavu jsem si do Catanzaro přijela prohlédnout osobně a musím říct, že její atmosféra mne naprosto okouzlila. Tolik fotografií různých žánrů pohromadě bylo nainstalováno evidentně srdcem.
A osobní setkání s Marcello- byl pro mne velice příjemný okamžik. Jak se říká umění spojuje a to dokázala udělat i tato výstava.
Dita Kozáková
Participating in the Visio Mentis exhibition was a truly special experience for me. When I received the invitation, I felt both honored and grateful. Photography has been an important part of my life for many years, and having the opportunity to exhibit my work alongside talented photographers from around the world was something I deeply appreciated. My series, The Human Heart of the City, is about people, everyday moments, and the invisible connections that make a city feel alive. Seeing these images become part of an international exhibition and the official catalogue was incredibly rewarding. What I enjoyed most about Visio Mentis was the feeling of being part of a community of artists who share a passion for visual storytelling. Despite coming from different countries and cultures, we all speak the same language through photography. I would like to sincerely thank the organizers for their trust, professionalism, and dedication. And I must add one more thing: as someone who loves Italy, this experience was even more meaningful and memorable for me. Thank you for making me part of this wonderful project.
Semion Ribinik
Israel
Sam Ribinik
V marci 2025 som sa zúčastnila medzinárodnej výstavy v rámci projektu VISIO MENTIS, ktorú zorganizoval Macello Pitardi a Pixel Phtoto Magazine. Moja osobná účasť na vernisáži tejto výstavy bola pre mňa úžasným zážitkom a povzbudením v mojej fotografickej práci. Výstava, ktorá trvala týždeň mala veľký ohlas medzi obyvateľmi mesta Catanzaro nie len vďaka vystaveným prácam fotografov, ktorí sa na nej zúčastnili, ale aj vďaka jej príprave organizácii. Z toho dôvodu som sa rozhodla byť jednou z vystavovateľov mojich fotografií v tom istom meste v marci 2026. Nebola som prítomná na jej otvorení, ale vďaka Marcellovej práci som mala možnosť byť na nej prítomná on line a počas celej výstavy som mala možnosť sledovať, ako návštevníci vnímajú vystavené fotografie – moje aj mojich kolegov. Oceňujem tento Marcellov prístup k jeho práci, to, že našiel spôsob, ako sprístupniť zážitok z výstavy aj tým, ktorí sa vernisáže a samotnej výstavy nemohli zúčastniť. Dôležitým pokračovaním výstavy v Catanzare bola výstava vybraných fotografií v Mantove v krásnom historickom objekte Pescherie Giulio Romano v apríli 2026. Na vernisáži tejto výstavy som bola osobne. Tentokrát boli naše fotografie vystavené tak, aby si ich mohol užiť každý, kto išiel okolo, pretože boli inštalované v otvorenom priestore, kde sa mohol každý zastaviť kedykoľvek. Nepotreboval si naplánovať čas, len išiel okolo a zastavil sa. Vďaka tomu bolo milé vidieť, koľko ľudí má záujem o fotografiu ako takú a koľko fotografií a selfie s našimi fotografiami vzniká. Pre fotografa nie je dôležité len to, aké fotografie vystavuje, ale aj to, v akom prostredí sú vystavené. Človeka vždy poteší, keď svojou prácou prispieva dobrej a užitočnej práci niekoho iného. V prípade výstavy v Mantove to bola Fondazione Le Pescherie di Giulio Romano. Potešilo ma osobné stretnutie s jej prezidentom Paolom Corbellanim, ktorý nám ukázal historický objekt Pescherie Giulio Romano. Veľmi ma potešilo, že sa moje fotografie dostali na také krásne a významné miesto. Prítomnosť miestnych médií bola pre nás bonusom. Okrem propagácie fotografií vo výstavných sieňach a médiách, výsledkom spolupráce s Marcellom Pitardim a Pixel Photo Magazine sú aj milé a inšpiratívne stretnutia s ľuďmi, ktorých by som za iných okolností nestretla.
Daniela Dluhošová
Lorsque Marcello Pitardi m’a proposé de participer à l’exposition Visio Mentis, j’ai accepté avec enthousiasme, et je ne le regrette absolument pas. J’ai eu la liberté de choisir moi-même les photographies présentées, ce qui m’a permis de constituer un ensemble cohérent autour d’un thème qui me tient particulièrement à cœur. Mon projet, intitulé « Des visages au quotidien », est né de mon goût pour la photographie de rue et de l’observation du monde qui m’entoure. J’aime me promener dans les rues, prendre le temps de regarder les vies qui se déroulent autour de moi et saisir ces instants fugaces qui révèlent une émotion, une présence ou une histoire. Derrière chaque visage se cache une part d’humanité qui mérite d’être remarquée. L’exposition a bénéficié d’une belle visibilité grâce à une promotion active sur les réseaux sociaux, ainsi que par des articles dans la presse et des passages dans les médias locaux. Chaque participant a également reçu en retour un ouvrage regroupant l’ensemble des exposants et leurs photographies, ce qui constitue un très beau souvenir de l’événement. Marcello Pitardi nous a également renvoyé nos six photographies au format de l’exposition, ce qui est une attention particulièrement appréciable et valorisante. Ce type de geste donne une vraie dimension humaine et généreuse au projet. Même si je n’ai malheureusement pas pu me rendre sur place, je suis heureux d’avoir pu contribuer à cette aventure collective et de voir mon travail intégré à un ensemble cohérent et mis en valeur. Je remercie chaleureusement Marcello Pitardi pour son invitation et sa confiance, ainsi que toutes les personnes impliquées dans la réussite de cette belle exposition. Pour terminer, je ne vois aucun point négatif à relever. L’expérience a été globalement très positive et enrichissante à tous les niveaux.
Jean-Pierre Poncelet
J’ai été ravi de participer à cette exposition et je tiens à remercier chaleureusement Marcello Pitardi pour son invitation. Le choix des photographies a été réalisé avec beaucoup de soin et de professionnalisme, en étroite collaboration avec lui. N’ayant pas pu me déplacer, l’ensemble des démarches et de l’organisation a été pris en charge sans ma participation directe, ce qui témoigne de son sérieux et de son efficacité. Le règlement des frais d’impression des tableaux s’est révélé simple, rapide et transparent. Le book regroupant les participants est d’une grande qualité et met parfaitement en valeur les œuvres exposées. L’envoi des tableaux à mon adresse postale s’est déroulé sans le moindre problème, avec un emballage particulièrement soigné. Je remercie sincèrement Marcello pour son enthousiasme, sa patience, ses compétences et ses remarquables qualités d’organisateur. Merci pour tout et au plaisir de renouveler cette belle expérience !
Patrick le Denmat
En février dernier, une partie de mon regard s’est envolée vers l’Italie. À travers cette exposition, mes photographies ont poursuivi leur voyage, portant avec elles un peu de lumière, d’émotion et de poésie. J’aime l’idée que chaque œuvre trouve son propre chemin et rencontre des regards que je ne croiserai peut-être jamais. L’art est un langage universel. Il traverse les frontières comme le vent traverse les paysages. Merci à toutes les personnes qui ont participé à cette belle aventure et à celles qui ont accueilli nos créations avec curiosité et bienveillance. L’aventure continue.
Christophe Boch
Miałam ogromną przyjemność uczestniczyć w wystawie „Visio Mentis” organizowanej przez Marcello Pittardo i jestem bardzo zadowolona z całego doświadczenia. Kontakt z organizatorem był na najwyższym poziomie – profesjonalny, sprawny i bardzo życzliwy na każdym etapie współpracy. Zdjęcia zostały przygotowane w świetnej jakości i pięknie wyeksponowane, co pozwoliło w pełni zaprezentować prace uczestników. Dodatkowo samo miejsce wystawy było wyjątkowo piękne i doskonale podkreślało artystyczny charakter wydarzenia. Całość została zorganizowana z dużą dbałością o szczegóły, dzięki czemu udział w wystawie był prawdziwą przyjemnością. Z pełnym przekonaniem polecam organizatora i z chęcią wezmę udział w kolejnych projektach.
Joanna Gorczyca
While uploading photos online, I saw an announcement from Pixel magazine inviting photographers to participate in a photography exhibition. I followed the advice of a photographer friend, to dare to exhibit, I sent the required number of photos and miraculously they were approved. When I saw them posted in the exhibition area, my surprise was great because I did not believe that my works could be exhibited. The other photographers who had participated had remarkable works that I admired. The result of my participation was that I became much more strict in the criticism of my works and much more selective in the selection of my photographs.